PlayStation 1 a 2 - Dva múdri mentori mojej mladosti

"Jó, to za mojich mladých rokov, keď otec môj nosil ešte dlhý vlas a cédečka mu slúžila len k zasúvanie do krabičiek, učil som sa u neho hľadať poklady, vyhrávať preteky, zabíjať príšery a loviť jaštermi", povedal by dnes snáď každý mladý dospelý. Skutočne, mám veľa kamarátov, ktorí často spomínajú, ako kedysi s otcom začínali na vtedy nové Pé-Es-Jednotke a mnohí z nich (sme) z toho dodnes nevyrástli.
Ako sa tak prehrabuje spomienkami, napadá ma, že mnohé zo starších hier boli zložitejšie, než tie dnešné, aspoň zo začiatku. Máloktorá hra bola totiž v češtine a málokto vedel v siedmich rokoch čítať. Myslím anglicky.

Bojovky, preteky alebo jednoduché Oddechovky sa dali zvládnuť celkom v pohode. Takéto Gran Turismo 2 , rôzne diely Need For Speed , Road Rash a Mille Miglia som ovládal bez problémov už od ranného rána v rozospaté rozpoložení a keď opomenieme fakt, že som riadil ako brav, počínal som si celkom obratne. Také hlavné menu, tak to bola moja suka. My, chlapci na videohrách závislí, sme sa moc neprali, leda snáď v Tekken alebo v Mortal Kombat . To nám išlo tiež bez problému. Bohužiaľ, na rodičov žiadne zápasnícke triky nefungovali a vždy nás od toho nakoniec odtrhli. Podobne jednoducho som si poradil aj s Tarzanom , kde jedinou zložitosťou bolo dávať si pozor na opice metajúcich po nás svojimi vlastnými ... čert vie čím.
Keď však otec s tajomným pohľadom vložil do "Stroje" koliesko s nápisom Tomb Raider , bol som z toho, slovami klasika, veľa niekde. Tá pani bola síce pekná, ja mal vždy slabosť pre sklony k hranatosti, ale čo s ňou? Otec mi musel postupne ukázať, že tá pani vie chodiť, skúmať, zabíjať a pózovať v spodnom prádle. Keď som už asi tretí hodinu pózoval v spodnom prádle, hlava rodiny usúdila, že tadiaľ cesta nevedie a vymenila Laru Croft za Jill Valentine. Áno, priatelia, moje prvé stretnutie s neslávne známou dvojicou Resident a Evil . Staré dobré staré horrory vedeli pekne nahnať husiu kožu, v tom by sa pokojne mohli merať so súčasnými. Z nemesis som poondiaty ešte dnes, hoci ho každú nedeľu stretávam na stanici, kde po mne chce tri pade. Horrory a akčné hry som teda radšej sledoval iba z pohľadu "tej druhej osoby", čo je ten Zevl, čo sedí vedľa a pozerá. Také klasické prvé GTA som nechápal vôbec. Najviac mi vadilo, že sa nedá prepnúť pohľad tak, aby to bolo "napríklad ako v driver ".

Otec neskôr začal pracovať, aby mohol našetriť peniaze na PlayStation 2 , ktorý sa stal novou alfou, omegou a láskou mojej mladosti. Hranaté hry nahradili menej hranaté a ja bol úplne unesený z toho, koľko nových možností svet teraz poskytuje. Objavilo sa trojrozmerné GTA 3 , neskôr Vice City , San Andreas a Liberty City Stories , vytunené Need For Speedy Underground 1 a 2 , drsné Scarface , Godfather a Mafia , pohľadná Lara Croft s novou podprdu, historické Age of Empires 2 , bláznivý Crash , ešte šialenejšie Bandicoot ... PlayStation 2 mal aj tú výhodu, že sa do neho ako do vyspelejšie konzoly zmestilo viac písmeniek a obrázkov, takže aj dieťa malo istú šancu pochopiť, čo sa po ňom chce.

Aj keď dnes majú vo väčšine domácností hlavné slovo PlayStation 4 a Xbox One , staré konzoly z našich životov nemizne. Snáď je to tým, že ako malí sme tých hier hrali len obmedzené množstvo stále dookola, podľa toho, čo nám kto kúpil. Avšak takých PS1 hier vyšlo celkom cca 1284 a ostatné konzoly na tom nie sú o nič horšie. Tak sa stalo, že som v roku 2011 objavil sériu Silent Hill . Krásne hry, o ktorých som napísal dve piesne a ktoré ma drží dodnes. Jeden kamarát zase onehdy prišiel s tým, že si s ním musím zahrať Star Wars Battlefront 1 a 2 na PlayStation 2 .
Chcem povedať, že tých hier je toľko, že je nemožné, aby každý poznal všetky a aj keď sa staršie diela nemôžu chváliť perfektnou grafikou, nič im to neuberá na zábavnosti a originalite. Najväčšiu radosť mi spravidla robia staršie diely sérií, ktoré objavujem až teraz, na staré kolená. Napríklad taký maratón všetkých dielov Final Fantasy je zážitok na celý život. A to nehovorím o tom, keď sa človek vráti k láskam svojej mladosti a objaví v nich niečo nové, treba len vďaka tomu, že na rozdiel od otca skúsi prehľadať aj "tú nezaujímavou miestnosť vľavo, v ktorej určite nič nie je", to potom život dostane úplne nový rozmer!

Tu sa nachádza tajomný priechod plný nebezpečných nástrah a zložitých hlavolamov, ktorý Vás dovedie až k truhle s retro konzolami

Kliknutním na túto ikonu spustíte archaický mechanizmus plný ozubených koliesok, ktorý Vás dopraví až k našej ponuke hier na PlayStation 1

Po tejto ceste plnej čiernych lesov, vyprahnutých púští a horských priesmykov dôjdete až do kategórie hier na PlayStation 2